10 C
Bratislava

Mediálna výchova: Čo je pravda a čo Fake news?

Ako rozlíšiť pravdu od dezinformácie? Nie je to ľahké, ale dá sa to.

Potrebné je začať už na škole. Pomôcť by nám v tom mala mediálna výchova.

Ak používaš kritické myslenie v bežnom živote, tak rozlišuješ nielen medzi názormi a faktami, ale dôsledne premýšľaš o informáciách, aby si sa v nich snažil získať čo najviac súvisiacich informácii. Kladením doplňujúcich otázok dokážeš odhadnúť, ktorá informácia je pravdivá a ktorá iba obyčajná lož.

 

Ako nepodľahnúť konšpiračným teóriám?

Je to ako v reklame, vždy podľahneme príbehom s emóciou ako vedeckým faktom, ktoré sú nám známe. Je to už raz tak.

Rozlišovať pravdu od klamstva môžeš overovaním si ich pravdivosti od viacerých navzájom nezávislých zdrojov. Tie by však mali spĺňať jednu podmienku – dôveryhodnosť. Aj kamaráti dokážu ovplivniť tvoj úsudok, pokiaľ si informácie neoveruješ. 

Budovanie kritického myslenia je dlhodobým procesom a vedie k dostatočnej sebareflexii. Kriticky premýšľajúci človek si dokáže nielen vytvárať vlastný názor, chápať historické súvislostí, ale aj prepájať ekonomický a politický kontext.

Kritické myslenie a schopnosť byť flexibilný pri rýchlich zmenách je práve tá schopnosť, ktorá oddeľuje lídrov od ich nasledovateľov.

Kriticke myslenie
Kriticke myslenie / Zdroj: Tamas Tuzes-Katai

Je dôležité vysvetľovať, že informácie si nie sú rovnocenné. Dnes existuje veľké množstvo tvorcov obsahu, ktorí generujú kvantum článkov.

Môžeme sa ich naučiť rozlišovať, všímať si, že texty z dezinformačných webov používajú silné emocie, ktoré manipulujú. Texty pôsobia amatérsky, obsahujú rôzne fonty písma a niekedy kombinujú viaceré jazyky. Všímajte si, že ak je text anonymný, je menej dôveryhodný ako ten, pod ktorým je podpísaný konkrétny autor článku s dobrou reputáciou. Či uviedol zdroj informácii, ak sa opiera o výskum/štúdie.

Ak uvažujeme kriticky a nenecháme sa tak ľahko zmanipulovať?

V jednej novej kapitole od Priti Shahovej z univerzity v Michigane a jej tímu autori píšu, že vyučovať na základných a stredných školách len vedecké poznatky nestačí. Treba k tomu pridať aj výučbu zručností spojených s kritickým myslením.

Ako ľudí efektívne vyviesť z ich omylov? Ak ľuďom povieme, že sa mýlia, nestačí to. Dať ľuďom fakty tiež nestačí. Ako to robiť? Ukazuje sa, že so vzdelaním klesá viera ľudí v nezmyselné konšpiračné teórie. Zatiaľ vieme len toľko, že ľudia, ktorí neveria na konšpirácie, myslia viac analyticky a vďaka tomu dosahujú aj lepšie vzdelanie.

Mediálna výchova
Mediálna výchova / Zdroj: Annie Spratt, Edit: relife.sk

Dezinformácie, hoaxy a konšpiračné teórie tu boli vždy. Sociálne siete do značnej miery umožňujú ich šírenie. Pomáhajú tomu, aby sa ľudia s takýmito názormi spájali a zdieľali pochybné obsahy. To by v minulosti išlo pomalšie.

Overiť si webstránku či sa nenachádza na čiernom zozname možeš jednoducho prostredníctvom webu konspiratori.sk Je to verejná databáza webových stránok s neserióznym, klamlivým, podvodným, konšpiračným alebo propagandistickým obsahom.

Na jednoduchšie pochopenie a to ako sa dezinformácie dokážu šíriť si pozri dokument HBO.

O tom akú úlohu hrajú sociálne siete ako nás ovplivňujú pri nakupovaní, ale aj zdieľaní informácii zhliadni aj najnovší dokument z produkcie Netflix The Social Dilemma.

Zdroj: YouTube, Wiki, HBO, Netflix; Kurátor článku: Petrem
4.9/5 - (34 hodnotení)
- Reklama -

Ak si našiel/a v článku chybu alebo máš pripomienky, daj nám prosím vedieť na media@relife.sk

Najčítanejšie

Reklama

Súvisiace články