Vakcíny proti Covidu. Typy a účinnosť vakcíny

Je očkovanie proti COVID jediná možnosť ako zastaviť šírenie vírusu? Prečítaj si radšej fakty o vakcíne a očkovaní. Epidémie a vojny sú liahňou na šírenie konšpirácii.

V prípade vývoja niektorých COVID-19 vakcín sa využívajú vírusové vektory alebo samotný vírus v zoslabenej alebo inaktivovanej forme.

1. mRNA vakcíny majú genetický kód „spike“ proteínu koronavírusu vyrobený ako „mRNA“ (druh dočasnej genetickej správy), ktorý je vo vakcíne vo forme malých mastných kvapôčok a pripravený na podanie správy nášmu telu. mRNA riadi produkciu „spike“ proteínu, ktorý je viditeľný a zameraný imunitným systémom – náš imunitný systém následne vytvára protilátky a T bunky.

• Pfizer-BioNTech (Comirnaty)
• Moderna (Moderna mRNA)

2. Nereplikujúce sa vírusové vektorové vakcíny majú genetický kód pre „spike“ proteín vo vírusovom vektore. Tieto vektory sa dajú najlepšie chápať iba ako obal a mechanizmus dodania vírusu (obvykle z adenovírusu), ale chýbajú im časti, ktoré vírus potrebuje na rozmnoženie sa v tele, a preto nikdy nemôžu spôsobiť infekciu. Podobne ako vakcíny mRNA, vírusové vektorové vakcíny riadia produkciu „spike“ proteínu tak, aby ho imunitný systém mohol vidieť a zamerať na neho.

• AstraZeneca/Oxford (Covishield)
• Výskumný ústav Gamaleya (Gam-COVID-Vac alebo Sputnik V)
• Serum Institute of India (Covishield)
• Janssen/Johnson & Johnson (Ad26.COV2.S)

3. Inaktivované vírusové vakcíny používajú inaktivovanú formu celého koronavírusu. Koronavírus bol „zabitý“, takže sa nedokáže dostať do buniek a rozmnožovať sa, a preto nemôže spôsobiť infekciu COVID-19. Imunitný systém rozpozná celý vírus, aj keď je deaktivovaný.

• Sinovac (CoronaVac)
• Sinopharm (BBIBP-CorV)

4. Proteínové vakcíny obsahujú samotný koronavírusový „spike“ proteín (nie genetický kód) spolu s niečím, čo posilňuje imunitný systém, aby sa zabezpečilo správne zameranie spike proteínu.

• Novavax (NVX-CoV2373)

5. Živé vakcíny používajú oslabený, ale stále sa rozmnožujúci vírus. Takéto vakcíny účinkujú tak, že spôsobujú miernu infekciu u ľudí s pravidelnou imunitou. Môžu byť nebezpečné u osoby so zníženou imunitou, takže by neboli vhodné pre veľa ľudí s SM kvôli spôsobu, akým niektoré SM liečby fungujú.

• V súčasnosti (máj 2021) sa nepoužívajú žiadne živé oslabené vakcíny COVID-19 – iba sa
skúmajú.

Dostupnosť vakcín a výrobcovia

Vakcína Johnson & Johnson a Novax budú dostupné v Q2 2021. Vakcína Sanofi v Q3 2021.

Druhy vakcín

Živé vakcíny:

Mezi živé patria vakcíny, ktoré obsahujú oslabené baktérie a vírusy (majú oslabenú virulenciu, čo je schopnosť mikroorganizmu prenikať do tela a vyvolať chorobu). Sú to vakcíny, ktoré obsahujú živé oslabené kmene vírusov a podávajú sa injekčne do podkožia alebo svalu (proti osýpkam, mumpsu, rubeole, ovčím kiahňam, žltej zimnici). Niektoré sa podávajú aj perorálne, čiže cez ústa (proti rotavírusom a v minulosti to bola živá vakcína proti detskej obrne). Medzi vakcíny obsahujúce živé oslabené baktérie patrí vakcína proti tbc. Živé vakcíny vytvárajú dlhodobejšiu  imunitu ako inaktivované vakcíny.

Neživé inaktivované vakcíny:

Vznikajú umŕtvením mikroorganizmu, takže nie sú schopné rozmnožovania a úplne strácajú schopnosť vyvolať infekčné ochorenie. Buď sa použije celá baktéria či vírus alebo len jej komponent, čiže časť. Celobunkové vakcíny obsahujú celý usmrtený mikroorganizmus. Pri vakcínach pozostávajúcich z proteínov (napr. acelulárne alebo subjednotkové vakcíny), zneškodnených toxínov, tzv. toxoidov alebo polysacharidov (buď čistých alebo konjugovaných), sú antigény získané z časti mikroorganizmu.

Príkladmi takýchto vakcín je očkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, meningokokom, brušnému týfu, pneumokokom, chrípke, besnote, detskej obrne (injekčná forma), hepatitíde A, japonskej encefalitíde, hemofilovým infekciám. Tieto vakcíny sú viac stabilné, ale vyžadujú podanie posilňovacej dávky na udržanie imunity.

U živých a inaktivovaných vakcín je potrebné vybalansovať riziko, že môžu stimulovať imunitný systém až príliš, a veľmi silná reakcia v určitom orgáne môže príslušný orgán poškodiť.

U tohto druhu vakcín môže nastať problém aj s vytvorenými protilátkami. Niektoré z protilátok sa viažu na vírus v správnych miestach a zneškodní ho. Iné protilátky sa môžu naviazať na iných miestach a vírus nevyradí z činnosti, ale iba označí. Takto označený vírus potom priláka biele krvinky, ktoré ho pohltí a týmto spôsobom uchráni pred ostatnými zložkami imunity. Vírus sa tak môže v bielej krvince množiť a vyvolať ochorenie. Cieľom teda je, aby sa po podaní očkovacej látky tvorili najmä zneškodňujúce protilátky.

Vírusové vektorové vakcíny:

Tento druh vakcín používa iný oslabený nepatogénny vírus ako vektor čiže nosič. V prípade vakcín proti ochoreniu COVID–19 je takým vírusom najčastejšie adenovírus, ktorý je upravený a slúži ako vektor potrebné genetickej informácie. Geneticky upravený adenovírus sa dostane do buniek, ktoré potom na základe vnesené genetickej informácie produkujú proteíny koronavírusy. Ako reakciu na tieto proteíny začne telo generovať bezpečnú imunitnú odpoveď. Nevzniká teda ochorenia, ale je stimulovaná imunitná odpoveď, ktorá v ideálnom prípade chráni príjemcu pred budúcimi stretnutiami so skutočným vírusom.

Výhoda vektorovej vakcíny

Výhodou vektorových vakcín je, že sa dajú ľahko a relatívne lacno vyrobiť. Vytvorený vektor sa dá použiť pre rôzne vakcíny, líšia sa vždy len genetickou informáciou. Rovnako je výhodou skutočnosť, že do organizmu nepríde celý vírus spôsobujúci dané ochorenie, ale iba vektor s potrebnou genetickou informáciou.

Nevýhodou ľudských adenovírusov je, že majú širokú cirkuláciu a môžu spôsobiť bežné prechladnutie / chrípku. Niektorí ľudia si uchovávajú protilátky, ktoré môžu byť namierené proti vakcíne, ktorá je potom neúčinná.

Ľudské adenovirové vektory sú použité napríklad pri vyvíjanej vakcíny Cansino Biologics9. Je tu použitý adenovirový sérotyp 5 (AD5). V jednej štúdii uvedenej v článku na webe The Scientist (odkaz nižšie) sa zistilo, že imunitu proti AD5 má veľký počet účastníkov ešte pred podaním vakcíny. Starší účastníci mali na vakcínu výrazne nižšiu imunitnú odpoveď, čo by znamenalo, že u nich vakcína nebude tak dobre fungovať. Rôzne populácie a rôzne vekové skupiny budú mať rôzne úrovne imunity proti AD5. S vekom tiež človek hromadí imunitu voči viacerým sérotypom. Vakcíny s AD5 môžu byť teda menej účinné u starších ľudí.

AD5 bol napríklad využitý pri práci na vakcíne proti HIV.

Vakcína Johnson & Johnson

Pre vývoj vakcíny Janssen Pharmaceutica4 od spoločnosti Johnson & Johnson sa používa vzácnejšie podtyp adenovírusu Ad26. Protilátky proti Ad26 sú v Európe a USA nezvyčajné (10-20% populácie), častejšie sú v iných častiach sveta. Vakcíny s Ad26 nebývajú potlačené základnými protilátkami proti Ad26 v populácii.

Ad26 bol napríklad využitý pri práci na vakcínach proti HIV a Ebola.

Vakcína Sputnik V5 obsahuje Ad26 aj AD5. Cieľom je obísť týmto spôsobom nevýhody vakcín s vírusovým vektorom, kedy po podaní prvej dávky je druhá dávka už menej účinná vďaka tvorbe protilátok po podaní prvej dávky.

Astra Zeneca

Ako alternatíva k ľudskému adenovírusu je opičí adenovírus. Protilátky proti šimpanzímu adenovírusu má asi 1% ľudí, pravdepodobne vďaka skrížené reaktivity. Tento adenovírus používa pre vývoj vakcíny spoločnosť Astra Zeneca.

Vektorové vakcíny stimulujú silnú imunitnú odpoveď, čo je tiež jedna z ich nevýhod. V ojedinelých prípadoch môžu nasledovať aj extrémne reakcie, horúčka a kŕče. Deti reagujú na vektorové vakcíny silnejšie ako dospelí. U týchto vakcín sa vždy hľadá rovnováha tak, aby dobre fungovali a zároveň mali čo najmenej nežiaducich účinkov.

Vo vývoji vakcín proti COVID–19 sa tiež testuje vektor vírusu osýpok. Od adenovirových vektorov sa odlišuje vektor osýpok tým, že sa sám replikuje. Ak teda podanú vakcínu úplne nezneutralizují v organizme už vytvorené protilátky, replikuje sa potom vakcína sama a tvorí proteín koronavírusy. Na tejto vakcíne pracuje spoločnosť Merck, ale vývoj vakcíny je pozadu za ostatnými.

Vakcíny na báze bielkovín (proteínov)

Vakcíny tohto druhu používajú k bezpečnému vytvoreniu imunitnej odpovede neškodné fragmenty proteínov alebo proteínových obalov napodobňujúcich vírus SARS-CoV-2. Tieto proteínové častice sú pridané s do tela a stimulujú imunitnú odpoveď.

Proteínové vakcíny sú bezpečné, ale môžu byť málo imunogénna, tj. Nestimulujú dostatočnú tvorbu protilátok. Často potrebujú na zlepšenie svojej účinnosti ďalšie látky, tzv. Adjuvans. Proteínové vakcíny proti vírusovým podjednotkám, teda aj podjednotkám vírusu SARS-CoV-2, vyžadujú k svojej príprave metódu rekombinantného genetického inžinierstva. Gény kódujúce potrebné antigény sú klonované alebo syntetizované, exprimované a purifikované pomocou rôznych expresných systémov, vrátane hmyzích, bakteriálnych, kvasinkových či cicavčích buniek.

Novavax6

Príkladom proteínové vakcíny proti COVID-19 je vakcína vyvíjaná spoločnosťou Novavax6, ktorá má jeden zo svojich výrobných závodov v Českej republike. Ďalšie spoločnosťou, ktorá vyvíja proti COVID-19 proteínovú vakcínu, je Anhui Zhifei Longcom Biopharmaceutical12.

Vakcíny na báze vírusových častíc (VLP) sú podmnožinou proteínových vakcín. V tomto prípade sa nejedná o oslabené alebo mŕtve vírusy, ale o ich napodobeniny, ktoré sú vyrábané pomocou nanočastíc. VLP obsahujú iba povrchové bielkoviny vírusov, ale nie ich gény. Tieto vakcíny teda nemôžu v žiadnom prípade spôsobiť ochorenie, proti ktorému očkujeme. Tento mechanizmus sa používa napríklad pre HPV vakcín proti ľudskému papilomavírusu. Vo vývoji vakcín proti ochoreniu COVID-19 používa VLP spoločnosť Medicago Inc13.

DNA a RNA vakcíny

U tychto vakcín je využívaná umelo nasyntetizovaná DNA (deoxyribonukleová kyselina) alebo RNA (ribonukleová kyselina), podľa ktorych si organizmus sám vytvorí príslušnú proteíny pôvodcu choroby a na pulovr nebo vesta proteíny potom vzniká bezpečná imunitnú odpoveď organizmu. Po vniknutí DNA vakcíny do bunky je genetická Informácia uložená vo dvojreťazcovej DNA prepísaná do jednoduchej skrutkovice RNA, ktora potom slúžte ako matrica pre syntézu potrebnych proteínovú pôvodcu choroby.

RNA vakcíny poskytujte priamo matríc pre syntézu bielkovín. Ich nevýhodou je, že RNA je podstatne krehkejšie ako DNA a v organizme sa rozkladá. RNA teda potrebuje v teľa ochranu, ktorú tvori obal z tukových molekúl. Mechanizmus RNA vakcín je uplatňovaný pri vývoji vakcín proti COVID-19 spoločnosť BioNTech / Fosun Pharma / Pfizer2 a Moderna / Národný inštitút pre alergie a infekčné ochorenia.

Výhodou DNA a RNA vakcín je relatívne jednoduchá, rýchla a lacná výroba vo veľkých množstvách a má dobrú bezpečnosť.

Ako funguje mRNA?

Na rozdiel od bežnej vakcíny fungujú vakcíny RNA zavedením sekvencie mRNA (molekuly, ktorá bunkám hovorí, čo sa majú vytvoriť), ktorá je kódovaná pre antigén špecifický pre chorobu, akonáhle je v tele vyrobený, antigén imunitný systém ho rozpozná a pripraví ho na boj s vírusom. Vakcíny RNA používajú prístup, ktorý využíva výhody procesu, ktorý bunky používajú na výrobu proteínov: bunky používajú DNA ako šablónu na výrobu molekúl mediátorovej RNA (mRNA), ktoré sa potom prekladajú na tvorbu proteínov.

RNA vakcína pozostáva z vlákna mRNA, ktoré kóduje antigén špecifický pre chorobu. Keď sa reťazec mRNA vo vakcíne nachádza vo vnútri buniek tela, bunky používajú genetickú informáciu na produkciu antigénu. Tento antigén sa potom zobrazí na povrchu bunky, kde ho rozpozná imunitný systém. Bezpečnosť: RNA vakcíny sa nevyrábajú z častíc patogénu alebo inaktivovaného patogénu, takže nie sú infekčné.

RNA sa neintegruje do hostiteľského genómu a reťazec RNA vo vakcíne sa degraduje, akonáhle sa vytvorí proteín. Účinnosť: výsledky skorých klinických štúdií naznačujú, že tieto vakcíny vytvárajú spoľahlivú imunitnú odpoveď a sú dobre znášané zdravými jedincami s malými vedľajšími účinkami. Výroba: Vakcíny sa dajú rýchlejšie vyrobiť v laboratóriu procesom, ktorý je možné štandardizovať, čo zlepšuje reakciu na vznikajúce ohniská.

Vakcína Pfizer-BioNtech

Je bezpečná, aké nežiadúce účinky môže spôsobiť?

Liečivo je mRNA očkovacia látka proti COVID-19. Injekčná liekovka obsahuje po nariedení 5 dávok po 0,3 ml s 30 mikrogramami mRNA v každej dávke. Po očkovaní mRNA vakcínou môžu nastať lokálne a všeobecné reakcie ako prejav interakcie tela s vakcínou. Tieto reakcie sa zvyčajne vyskytujú do 2 dní po očkovaní a zriedka trvajú viac ako 1 až 2 dni. Tak ako všetky vakcíny, aj Comirnaty® môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Táto očkovacia látka obsahuje menej ako 1 mmol (39 mg) draslíka v dávke, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo draslíka. Obsahuje aj menej ako 1 mmol (23 mg) sodíka v dávke, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

ďalšie zložky vakcíny sú:

• ((4-hydroxybutyl)azándiyl)bis(hexán-6,1-diyl)bis(2-hexyldekanoát) (ALC-0315),
• 2-[(polyetylénglykol)-2000]-N,N-ditetradecylacetamid (ALC-0159),
• 1,2-distearoyl-sn-glycero-3-fosfocholín (DSPC),
• cholesterol,
• chlorid draselný,
• dihydrogenfosforečnan draselný,
• chlorid sodný,
• dihydrát hydrogenfosforečnanu sodného,
• sacharóza,
• voda na injekciu

Comirnaty sa podáva po nariedení ako injekcia 0,3 ml do svalu nadlaktia. Dostaneš 2 injekcie podávané s odstupom najmenej 21 dní. Po prvej dávke očkovacej látky Comirnaty dostaneš o 21 dní druhú dávku tej istej očkovacej látky na dokončenie očkovacieho cyklu.

Vedľajšie účinky

Možné vedľajšie účinky. Tak ako všetky očkovacie látky, aj Comirnaty môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého. Veľmi časté vedľajšie účinky:

môžu postihovať viac ako 1 z 10 ľudí 

• miesto vpichu: bolesť, opuch,
• únava,
• bolesť hlavy,
• bolesť svalov,
• bolesť kĺbov,
• triaška, horúčka.

Časté vedľajšie účinky: môžu postihovať najviac 1 z 10 ľudí

• začervenanie v mieste vpichu,
• nevoľnosť.

Menej časté vedľajšie účinky: môžu postihovať najviac 1 zo 100 ľudí

• zväčšené lymfatické uzliny,
• pocit nepohody,
• bolesť v končatine,
• nespavosť,
• svrbenie v mieste vpichu.

Zriedkavé vedľajšie účinky: môžu postihovať najviac 1 z 1 000 ľudí

• dočasné jednostranné ochrnutie tváre. Neznáme (z dostupných údajov)
• závažná alergická reakcia

Viac informácii v príbalovom letáku vakcíny Pfizer-BioNtech

Vakcína Moderna

Ako vakcína účinkuje?

COVID-19 vakcína Moderna podnieti prirodzenú obranu tela (imunitný systém). Účinok vakcíny spôsobí, že si telo vytvorí ochranu (protilátky) pred vírusom, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19. COVID-19 vakcína Moderna využíva látku nazývanú mediátorová ribonukleová kyselina (messenger ribonucleic acid, mRNA) na prenos pokynov, ktoré môžu bunky v tele použiť na vytvorenie bielkovinového výbežku (spike proteín), ktorý sa nachádza aj na víruse. Bunky potom vytvoria protilátky proti spike proteínu na pomoc v boji proti vírusu. To vás pomôže chrániť pred ochorením COVID-19.

Predtým, ako ti podajú COVID-19 vakcínu Moderna, obráť sa na svojho lekára, lekárnika alebo zdravotnú sestru:

– ak si v minulosti mal závažnú, život ohrozujúcu alergickú reakciu po akomkoľvek inom očkovaní alebo po podaní COVID-19 vakcíny Moderna v minulosti,
– ak máš veľmi slabý alebo oslabený imunitný systém,
– ak si už niekedy omdlel po podaní injekcie ihlou,
– ak máš poruchu krvácania,
– ak máš vysokú horúčku alebo závažnú infekciu; ak však máš miernu horúčku alebo infekciu horných dýchacích ciest, ako napríklad prechladnutie, môžeš byť očkovaný
– ak máš akékoľvek závažné ochorenie;
– ak máš úzkosť súvisiacu s injekciami.

Ak sa ťa týka niektorý z vyššie uvedených prípadov (alebo si nie ste istý), obráťte sa na svojho lekára, lekárnika alebo zdravotnú sestru predtým, ako vám podajú COVID-19 vakcínu Moderna.

Ak nebudete môcť prísť na podanie 2. dávky

COVID-19 vakcíny Moderna – Ak nebudeš môcť prísť na podanie, čo najskôr sa u svojho lekára alebo zdravotnej sestry preobjednaj na iný termín. – Ak neabsolvuješ plánované podanie injekcie, nemusíš byť úplne chránený pred ochorením COVID-19.

Viac informácii v príbalovom letáku vakcíny Moderna

Vakcínu AstraZeneca nebudeme popisovať bližšie. Jej účinnosť v testoch sa pohybuje medzi 62% a 90% – je o niečo nižšia ako u vakcín Pfizer a Moderna.

Zdroje:

https://www.the-scientist.com/news-opinion/vector-based-vaccines-come-to-the-fore-in-the-covid-19-pandemic-67915

https://www.who.int/emergencies/diseases/novel-coronavirus-2019/covid-19-vaccines