Pieseň ”The Sound of Silence“ od Simon & Garfunkel je jednou z najznámejších piesní 60. rokov a často sa interpretuje ako kritika spoločnosti, ktorá je čoraz viac odpojená od reality a ľahostajná k dôležitým problémom. Text piesne rozpráva o tichu, ktoré sa stalo ”zvukom“, teda akýmsi symbolom nekomunikácie, izolácie a absencie skutočného ľudského kontaktu.
Autor piesne Paul Simon sa vyjadril k významu ”The Sound of Silence“ niekoľkokrát, pričom často zdôrazňoval, že pieseň bola napísaná intuitívne a nie nutne s jasným politickým alebo spoločenským významom.
Dnes ju pozná celý svet
O tichu a komunikácii
Je o neschopnosti ľudí skutočne komunikovať a počúvať jeden druhého. Ticho tu symbolizuje neschopnosť spoločnosti počuť pravdu a skutočne porozumieť problémom. Ako povedal Simon: „Ticho je niečo, čo je v nás všetkých. Je to vnútorné ticho. Myslím, že pieseň je o tom, ako ľudia nemajú schopnosť komunikovať medzi sebou na hlbšej úrovni.“
Inšpirácia a proces písania
Paul Simon napísal túto pieseň, keď mal približne 21 rokov, vo svojej kúpeľni. Tam bola vraj dobrá akustika, ale aj pokoj, ktorý potreboval na tvorbu. Keď hovoril o písaní piesne, priznal, že mal pocit, akoby ju ani nepísal on sám: „Jednoducho som ju napísal. Vznikla veľmi prirodzene a rýchlo.“
O politických a spoločenských významoch
Hoci pieseň vyšla v roku 1964, v čase, keď v USA prebiehali veľké spoločenské a politické zmeny, Simon tvrdí, že jej text nebol zamýšľaný ako konkrétna reakcia na nejakú udalosť. Avšak mnohí ľudia si ho tak interpretovali, najmä vzhľadom na to, že v čase jej popularity sa odohrávali protesty a boj za občianske práva.
Preklad piesne The Sound of Silence
Zdravím ťa, temnota, moja stará známa.
Prišiel som s tebou znova prehovoriť,
pretože tá predstava sa tichučko vkráda,
zasela semená zatiaľ čo som spal,
a táto predstava, ktorá bola zasadená do mojej hlavy, sa stále pripomína,
obklopená zvukom ticha.
v nepokojných snoch som kráčal sám,
úzkymi uličkami, po dlažobných kockách.
Pod svätožiarou pouličné lampy,
vyhrnul som si golier, v ústrety chladu a vlhku,
keď v tom moje oči prebodol záblesk neónového svetla,
čo prerušil noc a dotkol sa zvuku ticha.
A v tom nahom svetle som zazrel
desať tisíc ľudí, možno viac.
Ľudí hovoriacich bez toho, aby niečo povedali,
ľudí počúvajúcich bez toho, aby počúvali,
ľudí píšucich piesne, ktorých slová nikdy neoznámia
a nikto si netrúfol rušiť ten zvuk ticha.
Blázni, povedal som, vôbec nechápete,
že sa ticho šíri ako rakovina.
Počuj moje slová, snáď ťa poučí,
Zober ma za ruky, snáď na teba dosiahnem.
Ale moje slová padali ako tiché kvapky dažďa
a znela ozvenú
v studni ticha.
A ľudia sa klaňali a modlili
k nenovému Bohu, ktorého stvorili.
Ceduľa varovne blyskla,
slovami, ktoré ju tvorili
stálo tu, že slová prorokov
sú napísané na stenách metra
a na chodbách činžiakov a sú šepkané
vo zvuku ticha.
Zdroj: relife.sk